Skočiť na obsah

Vyhodnotenie ankety „Pomôžte vytvoriť cyklotrasy v meste“

V priebehu mája a júna 2011 sa uskutočnil prieskum zisťujúci potreby a názory obyvateľov Považskej Bystrice na tému cyklistických trás a používania bicykla na dopravu v meste. Prebehol formou verejnej ankety, ktorú usporiadalo občianske združenie Bystricykel v spolupráci s Mestom Považská Bystrica.

Prečo sa anketa uskutočnila

V krajinách Európskej únie je dnes výrazná snaha zvýšiť podiel šetrnej dopravy a zlepšiť tak kvalitu života v mestách. V Považskej Bystrici sú však podmienky pre dopravu na bicykli dlhodobo zanedbané. Väčšina realizovaných dopravných riešení s cyklistami nepočíta, v meste vidieť pozostatky dopravného značenia pre cyklistov, ktoré už v danom mieste stratilo zmysel. Veľmi odradzujúci vplyv má neobmedzovaný nárast motorovej dopravy.

Územný plán mesta a generel dopravy obsahujú určitý návrh siete cyklotrás, ide však o trasy rekreačného charakteru, nie pre každodennú dopravu. Chýba napojenie na niektoré dôležité ciele, napr. železničnú stanicu. Pri ich návrhu neprebehol žiadny prieskum skutočných potrieb verejnosti ani sledovanie intenzít cyklistickej premávky, ako je štandardom pri plánovaní pre automobilovú dopravu. Chýbajú informácie, čo verejnosť potrebuje, chýba koncepcia.

Na získanie aspoň rámcovej predstavy o objeme bicyklovej dopravy v dnešných podmienkach a význame poznať potreby cyklistov bolo občianskym združením Bystricykel vykonané jednodenné profilové sčítanie cyklistov na cestičke popri Domanižanke (cca. 900 cyklistov/24 hod) a na ulici Lánska (cca. 440 cyklistov). Na jeho základe možno odhadnúť, že pri dobrom počasí (16. 6. 2011) sa medzi južnou časťou mesta a centrom celkovo presunie na bicykli denne okolo 1500 ľudí.

Ciele ankety

Cieľom ankety bolo získať podklady pre návrh cyklotrás a na zlepšenie podmienok pre cyklistov priamo od ľudí, ktorých sa to týka. Zozbierané názory, podnety a návrhy majú slúžiť pre ďalšiu činnosť Pracovnej skupiny pre cyklistickú dopravu.

Pri výbere otázok bolo treba myslieť na to, že respondenti ankety sa vyberajú sami (anketa bola zverejnená a vyplnil ju, kto chcel) a najviac odpovedí bude prirodzene od ľudí, ktorí majú o bicyklovanie záujem. Je potom zbytočné klásť otázky typu „Uvítali by ste v meste sieť cyklotrás?“ kde je výsledok dopredu predvídateľný. Dotazník bol preto zameraný radšej na získanie čo najviac konkrétnych podnetov a užitočných informácií od cyklistov, ktoré nemožno získať iným spôsobom.

Anketa zároveň prebehla v období zlej finančnej situácie mesta. Takýto čas je zmysluplné využiť práve na prípravnú a koncepčnú prácu a mať potom premyslené, kde po získaní finančných pros­triedkov realizovať investičné akcie.

Priebeh ankety

Anketa prebiehala v priebehu mája a júna 2011. Dotazník s otázkami bol zverejnený v tlači, vyplnený bolo možné odovzdať do schránok na Mestskom úrade a v niekoľkých cyklopredajniach. Zároveň bolo možné vyplniť dotazník na internete. Ako motivačný faktor bolo pripravené pre vyžrebovaných respondentov niekoľko menších vecných cien, ktoré venovali cyklopredajne.

Spolu bolo vyplnených 198 dotazníkov.

Demografické údaje

V dotazníku sa vypĺňali základné demografické údaje: pohlavie, veková kategória a mestská časť bydliska. Zúčastnili sa hlavne mladší, muži dvakrát takmer častejšie než ženy. Respondenti pochádzali zo všetkých častí mesta.

Pohlavie a vek respondentov. Percentuálne rozdelenie.Pohlavie a vek respondentov. Percentuálne rozdelenie.

Bydlisko respondentov. Plocha kruhu je úmerná počtu respondentov z mestskej časti.Bydlisko respondentov. Plocha kruhu je úmerná počtu respondentov z mestskej časti.

1. Jazdíte na bicykli?

Účelom otázky bolo zistiť, aké je v súčasnosti využitie bicykla v Považskej Bystrici.

„Jazdíte na bicykli?“. Bolo možné označiť aj viac odpovedí, súčet preto prevyšuje 100 %.„Jazdíte na bicykli?“. Bolo možné označiť aj viac odpovedí, súčet preto prevyšuje 100 %.

Zaujímavé zistenia

V súčasnosti využíva 58 % respondentov bicykel ako dopravný prostriedok (označili niektorú z prvých dvoch odpovedí) a 73 % na rekreačné a športové účely vo voľnom čase (aspoň jedna z tretej a štvrtej odpovede).

Muži využívajú bicykel mierne častejšie než ženy, dopravne i rekreačne.

Mladší jazdia prevažne rekreačne, pre starších je bicykel viac spôsobom dopravy.

Predpoklady sa potvrdili – ankety sa zúčastnili v drvivej miere aktívni cyklisti (97 %).

2. Jazdili by ste na bicykli, ak by k tomu boli lepšie podmienky?

Účelom otázky bolo zistiť, aký záujem je o rôzne využitia bicykla a porovnať to so súčasným stavom – s 1. otázkou.

„Jazdili by ste na bicykli, ak by k tomu boli lepšie podmienky?“. Bolo možné označiť aj viac odpovedí, súčet preto prevyšuje 100 %.„Jazdili by ste na bicykli, ak by k tomu boli lepšie podmienky?“. Bolo možné označiť aj viac odpovedí, súčet preto prevyšuje 100 %.

Porovnanie záujmu jazdiť na bicykli. Porovnanie záujmu pri lepších podmienkach (oranžová – otázka 2)  so súčasným stavom (sivá – otázka 1).Porovnanie záujmu jazdiť na bicykli. Porovnanie záujmu pri lepších podmienkach (oranžová – otázka 2) so súčasným stavom (sivá – otázka 1).

Zaujímavé zistenia

Ak by sa v meste zlepšili podmienky pre cyklistov, pravidelne či občasne by na svoju dopravu využívalo bicykel 74 % respondentov, 53 % by jazdilo vo voľnom čase rekreačne.

Najväčší dopyt je zjavne po možnosti jazdiť na bicykli ako bežný spôsob dopravy v meste a to hlavne u mladších vekových skupín.

Prekvapivý je udávaný nižší záujem o rekreačné bicyklovanie mimo mesta. Pravdepodobným vysvetlením je, že súčasné podmienky dnes časť respondentov od jazdy v meste výrazne odradzujú a nútia vyrážať hlavne do okolia. Pri zlepšení prívetivosti mesta by namiesto toho častejšie jazdili za svojimi každodennými záležitosťami v meste. Výsledok ovplyvnilo i to, že niektorí respondenti otázku pochopili ako prídavok k prvej a zjavne udávali už len ďalšie spôsoby využívania bicykla k tým súčasným. Nakoľko pri zlepšení podmienok pre cyklistov začínajú jazdiť aj ľudia, ktorí o bicyklovanie a s ním súvisiace ankety predtým nejavili záujem, ani v okolí mesta by zrejme k poklesu cyklistov nedošlo.

Zaujímavým zistením je, že hoci dnes je bicykel ako prostriedok dopravy častejší u mužov než u žien, pri lepších podmienkach by to bolo naopak. Dôvodom sú zrejme väčšie obavy žien o bezpečnosť.

Predpoklady sa potvrdili – ankety sa zúčastnili výlučne ľudia buď už dnes jazdiaci alebo aspoň so záujmom o bicyklovanie.

3. Kde vidíte najväčšie prekážky alebo nebezpečné miesta pre jazdu na bicykli v meste a čo by sa muselo zmeniť, aby ste jazdili častejšie?

Táto otázka bola v celej ankete ťažiskovou. Slúžila na zozbieranie čo najväčšieho množstva konkrétnych podnetov, čo treba zmeniť. Odpovedalo sa voľným textom. Respondenti tu zároveň naznačili, čo si predstavujú pod slovom „lepšie podmienky“.

Najčastejšie uvádzané problémy

  • obavy o bezpečnosť, pocit ohrozenia od vodičov motorových vozidiel
  • chýbajúca infraštruktúra pre cyklistov všeobecne v meste
  • nutnosť jazdiť po hlavných cestách
  • chýbajúce bezpečné cyklotrasy oddelené od motorovej dopravy
  • chýbajúce vyznačené cyklopruhy na cestách (niektorí ocenili aspoň jednoduchý cyklopruh na Kukučínovej a Športovcov)
  • chýba bezpečná súvislá trasa pozdĺž hlavnej osi mesta Zakvášov–Domanižanka–Strojárenská štvrť
  • zákaz bicyklov v centrálnej mestskej zóne
  • ťažko sa prekonáva hlavná cesta (Štúrova ul.)
  • údržba okrajov ciest (špina, nerovné kanály, hrbole, výmole)
  • nutnosť jazdiť vo vnútornom pruhu, keď pravý je len na odbočovanie (Štúrova ul., Orlovský most)
  • príliš obmedzujúce dopravné značenie
  • orientačné značenie cyklotrás, ich slabá propagácia
  • spolužitie s chodcami
  • parkovanie a bezpečné uzamknutie bicykla

Najčastejšie uvádzané nebezpečné miesta

  • Štefánikova ul.
  • Partizánska ul.
  • Lánska ul.
  • križovatky – hlavná, okružné, pri nemocnici, pri Tescu
  • Orlovský most
  • Štúrova ul., smer do Pov. Teplej
  • okolie nemocnice

4. Mali ste už niekedy na bicykli kolíziu s motorovým vozidlom?

Zrážky cyklistov s motorovými vozidlami sa často zaobídu bez zranení či väčšej hmotnej škody. Nevolá sa k nim potom polícia a nedostanú sa do evidencie dopravných nehôd. Ich množstvo má však výrazný vplyv na to, ako je vnímaná bezpečnosť jazdy na bicykli. Účelom otázky bolo zistiť, aká častá je v skutočnosti skúsenosť so zrážkou s motorovým vozidlom.

„Mali ste už niekedy na bicykli kolíziu s motorovým vozidlom?“. Bolo možné označiť aj viac odpovedí (napr. kolízia so zranením zároveň hlásená na políciu), súčet preto mierne pre­vyšuje 100 %.„Mali ste už niekedy na bicykli kolíziu s motorovým vozidlom?“. Bolo možné označiť aj viac odpovedí (napr. kolízia so zranením zároveň hlásená na políciu), súčet preto mierne pre­vyšuje 100 %.

Zaujímavé zistenia

Takmer každý tretí respondent už zažil na bicykli zrážku s motorovým vozidlom (!). Približne každý tretí muž a každá štvrtá žena.

Na políciu bola hlásená (a teda v dopravných štatistikách figuruje) len približne každá piata zrážka so zranením a len každá pätnásta zo všetkých.

Hoci zrážka s motorovým vozidlom iste nie je príjemným zážitkom, 60 % z tých, ktorí ju už zažili (a dokonca 75 % z tých, ktorí pri tom boli zranení) by napriek tomu pri vhodných podmienkach chcelo používať bicykel ako pravidelný spôsob dopravy.

Otázka zámerne nezisťovala vinníka, nakoľko odpovede by boli veľmi subjektívne a nedali by sa z nich robiť závery.

5. Aký je váš hlavný spôsob dopravy do zamestnania / školy?

Zámerom otázky bolo porovnaním odpovedí s otázkou 2 zistiť, u ktorého druhu dopravy možno očakávať aký úbytok, keď začnú ľudia pri vytvorení lepších podmienok častejšie využívať bicykel.

„Aký je váš hlavný spôsob dopravy do zamestnania / školy?“. Percentuálne rozdelenie.„Aký je váš hlavný spôsob dopravy do zamestnania / školy?“. Percentuálne rozdelenie.

Zaujímavé zistenia

Nakoľko sa ankety zúčastnili v prevažnej miere ľudia so záujmom o bicyklovanie, je rozloženie jednotlivých druhov dopravy posunuté oproti priemeru v prospech nemotorovej dopravy. Vidieť však, že ankety sa nezúčastnila určitá špecifická skupina „bicyklových fundamentalistov“, ale ľudia využívajúci všetky druhy dopravy.

Pri zameraní sa len na odpovede respondentov, ktorí v druhej otázke uviedli, že pri lepších podmienkach by chceli pravidelne alebo občasne používať bicykel ako spôsob dopravy, dostávame takmer rovnaké rozloženie. Záujemcovia o dopravné využívanie bicykla sa teda významne nelíšia v súčasnom hlavnom spôsobe dopravy od ostatných cyklistov.

6. Aké sú hlavné dôvody, prečo jazdíte na bicykli?

Účelom otázky bolo zistiť, aké sú motivácie ľudí jazdiť na bicykli – tie totiž nemožno získať vonkajším pozorovaním. Zároveň konfrontovať so skutočnosťou klišé bicykla ako dopravného prostriedku ochrancov prírody alebo chudobných.

„Aké sú hlavné dôvody, prečo jazdíte na bicykli?“. Respondenti mali uviesť najviac 3 najdôležitejšie. Súčet preto výrazne prevyšuje 100 %. Výsledky sú zoradené podľa toho, aká časť respondentov ich uviedla.„Aké sú hlavné dôvody, prečo jazdíte na bicykli?“. Respondenti mali uviesť najviac 3 najdôležitejšie. Súčet preto výrazne prevyšuje 100 %. Výsledky sú zoradené podľa toho, aká časť respondentov ich uviedla.

Zaujímavé zistenia

Dôvody sú zreteľne rozdelené do troch kategórií. Tými najčastejšími sú radosť z jazdy na bicykli a obľúbený šport, ďalej kvôli zdraviu a kondícii a to, že sa jedná o rýchly a jednoduchý spôsob dopravy. Tie uviedla viac než polovica respondentov.

Medzi najmenej časté dôvody naopak patrí to, že respondent nevlastní auto, tento uviedol len jeden z desiatich zúčastnených.

7. Kadiaľ najčastejšie jazdíte?

Účelom otázky bolo získať obraz po akých trasách v meste sa ľudia pohybujú na bicykli pri súčasných podmienkach.

„Kadiaľ najčastejšie jazdíte?“. Červenou farbou sú vyznačené trasy, ktoré respondenti uviedli, modrou len prepojenie odkiaľ-kam, tam kde presná trasa nebola opísaná. Hrúbka čiary zodpovedá počtu cyklistov.„Kadiaľ najčastejšie jazdíte?“. Červenou farbou sú vyznačené trasy, ktoré respondenti uviedli, modrou len prepojenie odkiaľ-kam, tam kde presná trasa nebola opísaná. Hrúbka čiary zodpovedá počtu cyklistov.

Zaujímavé zistenia

Najvyužívanejšie sú hlavné cesty pozdĺž hlavnej osi mesta a cestička popri Domanižanke. Významnými cieľmi sú železničná stanica, centrum a Strojárenská štvrť ako najčastejší smer zamestnania a školy. Vyplnilo 164 z 198 respondentov. Asi 12 % neuviedlo konkrétne trasy – pohybujú sa po celom meste alebo naopak len mimo mesta.

8. Odkiaľ a kam by ste jazdili, ak by na to boli vhodné podmienky?

Účelom otázky bolo zistiť, odkiaľ a kam je žiadané dobré spojenie, kde vytvárať bezpečné cyklotrasy.

„Odkiaľ a kam by ste jazdili, ak by na to boli vhodné podmienky?“. Šípkami sú znázor­nené hlavné dopravné vzťahy, samostatné trojuholníky značia smery von z mesta, ktoré res­pondenti uviedli. Hrúbka čiary a veľkosť trojuholníkov zodpovedá počtu cyklistov.„Odkiaľ a kam by ste jazdili, ak by na to boli vhodné podmienky?“. Šípkami sú znázor­nené hlavné dopravné vzťahy, samostatné trojuholníky značia smery von z mesta, ktoré res­pondenti uviedli. Hrúbka čiary a veľkosť trojuholníkov zodpovedá počtu cyklistov.

Zaujímavé zistenia

Najpotrebnejšie je jednoznačne spojenie pozdĺž hlavnej osi mesta, od Zakvášova, sídlisk SNP a Hliny, cez Lány a centrum mesta do Strojárenskej štvrte a priemysleného areálu. Najvýznamnejšie smery von z mesta sú na Považskú Teplú, do Manínskej Tiesňavy, na Púchov a na Považské Podhradie.

Najčastejšou odpoveďou bolo, že pri vhodných podmienkach by jazdil(a) všade, po celom meste či okolí. Aj relatívne nižší počet odpovedí (na otázku odpovedalo len 69 % respondentov) naznačuje, že veľa ľudí nemá konkrétne preferované smery a lepšie podmienky pre cyklistov by uvítali plošne v celom meste.

Viacero respondentov prejavilo záujem o trasy popri Váhu alebo kanále. Viackrát sa objavila požiadavka na prepojenie Pov. Teplej a Pov. Podhradia lávkou cez Váh.

9. Uprednostňujete

Účelom otázky bolo zistiť preferencie verejnosti ohľadom riešení pre cyklistov v hlavnom dopravnom priestore (vyhradený pruh na ceste, dopravne upokojená komunikácia) alebo v pridruženom dopravnom priestore (fyzicky oddelené cestičky pre cyklistov alebo spoločné s chodcami). Hoci pre konkrétne miesto je často možná len jedna z týchto dvoch možností, je dobré vedieť, aké riešenia všeobecne uprednostňujú ich budúci používatelia.

„Uprednostňujete:“ (typ infraštruktúry pre cyklistov). Percentuálne rozdelenie.„Uprednostňujete:“ (typ infraštruktúry pre cyklistov). Percentuálne rozdelenie.

Zaujímavé zistenia

Najväčší dopyt je po samostatných cestičkách fyzicky oddelených od motorovej dopravy, ktoré by uprednostnila viac než polovica respondentov. Vyhradenému pruhu na komunikácii dáva prednosť 21 % respondentov a u 23 % to závisí od účelu jazdy.

Najviac v prospech samostatných cestičiek sú odpovede vo vekovej skupine 26–45 (rodičia malých detí), vo veku 46–60 naopak mierne viac ľudí uprednostňuje cyklopruh na ceste.

Cyklopruh na ceste uprednostňujú viac ľudia, ktorí používajú bicykel ako pravidelný spôsob dopravy alebo to majú záujem než občasní užívatelia a voľnočasoví cyklisti.

Samostatnú cestičku uprednostňujú významne viac tí, ktorí jazdia do práce autom než iným druhom dopravy.

Odpovede mužov a žien sa príliš nelíšia.

Vyhodnotenie ankety vo formáte PDF s prílohou obsahujúcou úplný zoznam podnetov z otázky 3.