Ukážky infraštruktúry pre cyklistickú dopravu

Podpora dopravy na bicykli od vedenia mesta neznamená len akési neurčité morálne ocenenie, ale uskutočnenie konkrétnych krokov a opatrení zvyšujúcich jej bezpečnosť a atraktívnosť. Je naivné argumentovať, že cyklistov je málo, že sa to nevyplatí a čakať, až ich bude jazdiť viac. Množstvo ľudí vyjadruje v prieskumoch názor, že by bicykel používali, ak by preň boli vytvorené priaznivé podmienky, no dnes sa na cesty neodvážia, pretože sa cítia ohrození motorovou dopravou. V doprave sa dopyt riadi ponukou – ak sa podmienky pre niektorý druh dopravy zlepšia, jej podiel stúpne, ak sa naopak obmedzia, poklesne.

Uvádzame najčastejšie prvky cyklistickej infraštruktúry a opatrenia, ktoré už dlho fungujú v iných mestách. Mnohé z nich predstavujú len úpravu dopravného značenia a zmenu dopravnej politiky mesta smerom k väčšej podpore šetrných a trvalo udržateľných druhov dopravy. Dajú sa preto zriadiť rýchlo a s nízkymi finančnými nákladmi. Za prepokladu, že zodpovední dokážu vidieť v bicykli nie len športové náčinie, ale i praktický dopravný prostriedok. Mestá, kde to dokázali už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sú dnes známe kvalitou života a podiel dopravy na bicykli tam tvorí až desiatky percent (Kodaň 36%, Freiburg 20%, Műnster 43%, Delft 43%, Groningen 58%, Cambridge 27%, Ferrara 30%).

Vyhradený jazdný pruh pre cyklistov alebo „cyklopruh“

Břeclav. Foto: CDVJe základným a najčastejším riešením bezpečných, rýchlych trás pre cyklistov vnútri mesta. Na samostatnú cyklocestičku totiž v existujúcej zástavbe už často nie je miesto. Cyklopruh obvykle vyžaduje len úpravu dopravného značenia a dá sa tak zriadiť rýchlo a s veľmi malými nákladmi. Nielen že je bezpečným priestorom pre cyklistov, zlepšuje aj plynulosť všetkých druhov dopravy – namiesto obchádzania každého cyklistu každým autom sa obaja pohybujú vo svojom pruhu rovno dopredu.

Predsunutá stop-čiara alebo tiež priestor pre cyklistov

Zvyšuje bezpečnosť cyklistov na svetelnej križovatke a dáva im lepší vzduch pri čakaní. Jedná sa o osobitnú stop-čiaru pre bezmotorovú dopravu, ktorá je pred (tj. bližšie ku križovatke) stop-čiarou pre motorovú dopravu. Cyklista je vďaka tomu dobre viditeľný pre vodičov čakajúcich áut a vchádza do križovatky ako prvý. Okrem vyššej bezpečnosti najmä pri odbočovaní doľava, ktoré je pre cyklistu najnáročnejšie, dýcha pri čakaní na križovatke menej splodín, ako keď musí stáť za výfukom auta.

Lausanne, Švajčiarsko. Foto: J. SemančíkUherské Hradiště. Foto: CDV

Samostatná cyklocestička

Prostějov. Foto: CDVCyklocestička je cestná komunikácia vyhradená len pre cyklistov (a korčuliarov, kolobežkárov), riadne označená. Pre cyklistu je to najpohodlnejšie a pocitovo najbezpečnejšie riešenie. Jej výstavba však predstavuje už určitú investíciu a nie všade je na ňu miesto, najmä v mestskej zástavbe. Niekde sa dá jednoducho vytvoriť cyklocestička z nepoužívanej cesty či chodníka v parku. Ďalšou možnosťou vedenia cyklistov mimo motorovej dopravy je spoločná cestička pre chodcov a cyklistov, ak je dostatočne široká, aby nedochádzalo ku kolíziám.

Jednosmerka prejazdná pre cyklistov v oboch smeroch

Vracia cyklistom prejazdnosť mesta, ktorá bola obmedzená kvôli automobilovej doprave. Toto na prvý pohľad nebezpečné riešenie je bežným v nespočte miest. Napr. vo Viedni nebola za posledných 20 rokov zaznamenaná žiadna čelná zrážka cyklistu s automobilom v jednosmerke. Vodič auta a protiidúci cyklista sa obaja navzájom dobre vidia a rešpektujú. Väčšina našich jednosmeriek má dostatočnú šírku na bezpečný odstup, nutné je však zreteľné označenie z oboch strán jednosmerky, aby vodič s možnosťou protiidúceho cyklistu počítal. Okrem zvislého značenia je veľmi vhodné aj vyznačenie protismerného cyklopruhu na vozovke.

Označenie „cykloobojsmerky“Vyškov. Foto: CDV

Prehodnotenie zákazov vjazdu

Úprava zákazov vjazduPri umiestnení mnohých dopravných značiek brániacich vjazdu cyklistov mal projektant na mysli v skutočnosti motorovú dopravu a na to, či je nutné, aby zákaz platil aj pre cyklistov jednoducho nepomyslel. Nahradením týchto značiek adekvátnejšou alternatívou (napr. Zákazom vjazdu motorovým vozidlám namiesto Zákazu vjazdu všetkým vozidlám) sa veľmi lacno a jednoducho rozšíri sieť trás použiteľných pre cyklistov a odstránia sa dnes tolerované priestupky.

Priechod pre cyklistov

Žilina. Foto: J. SemančíkVďaka vyznačenému priechodu na krížení s motorovou dopravou je cyklocestička súvislejšia. Inak by musela byť pred každým krížením dopravná značka „Koniec cyklocestičky“ a za ním „Začiatok cyklocestičky“. Vyznačený priechod zároveň upozorňuje vodičov motorových vozidiel, že v mieste prechádzajú cyklisti a nabáda k vyššej opatrnosti. Pozor, cyklista nemá na priechode pre cyklistov prednosť v jazde!

Stojan na bicykle

Praha. Foto: Praha cyklistickáStojan netreba predstavovať. Dôležitý je však dobrý typ stojanu, ktorý umožňuje bicykel oprieť a zamknúť o rám. Bicykel nezamknutý o stojan sa dá ľahko odniesť, zvlášť tam, kde je málo ľudí alebo v noci. Ak sa je zamknutý k stojanu iba o koleso, môžete tam pri návrate nájsť už len to koleso (zvlášť ak ho máte s rýchloupínacou páčkou). Tam, kde sa dá očakávať dlhodobejšie odstavovanie bicyklov (škola, zamestnanie, železničná stanica), je vhodný stojan zastrešený alebo umiestnený pod strechou.

Cestovanie s bicyklom v MHD

Lausanne, Švajčiarsko. Foto: J. SemančíkBláznovstvo? V Brne, Ostrave, Liberci a ďalších mestách je to realita. Zmyslom samozrejme nie to, aby cyklisti začali jazdiť v autobusoch (a skutočnosť potvrdzuje, že to ani nenastáva), ale možnosť prepravy v prípade poruchy bicykla alebo na prekonanie väčšieho prevýšenia. Preprava bicykla je možná, len ak nie je autobus (či električka) plný a prednosť majú pochopiteľne kočíky a ostatní cestujúci. Preto je nástup možný len so súhlasom vodiča a obvykle len mimo času dopravných špičiek.

Upokojovanie dopravy

Tábor. Foto: mesto TáborIde o súbor opatrení, aby ulica nebola len dopravným koridorom, ale aj životným priestorom pre ľudí. Jednou z úprav je zóna 30 km/h. Ak pri rýchlosti 30 km/h vbehne 14 metrov pred autom na cestu dieťa, vodič stihne zastaviť. Pri rýchlosti 50 km/h nestihne ani začať brzdiť. V zóne 30 pritom cesta netrvá oveľa dlhšie, ako keď je medzi križovatkami a zatáčkami možné viac zrýchliť. Zóna 30 existuje v centre Bratislavy; v Berlíne je v tomto režime 70% ulíc. Pre cyklistov je prínosom aj bez samostatného pruhu vďaka malému rozdielu rýchlostí oproti motorovej doprave a tým lepšiemu spolužitiu.

Generel cyklistickej dopravy

Mladá BoleslavPod týmto názvom sa skrýva dokument, doplnok k územnému plánu mesta, ktorý podrobne stanovuje, ako bude v meste riešená cyklistická doprava. Jeho vypracovanie by malo byť jedným z prvých krokov mesta. Generel vychádza z dopravného prieskumu pohybu cyklistov a navrhuje ucelenú sieť cyklotrás ako aj spôsob realizácie jednotlivých úsekov. Infraštruktúra pre cyklistov sa potom buduje koncepčne počnúc miestami, kde je najpotrebnejšia alebo kde práve prebieha rekonštrukcia cesty a verejné peniaze sa vynakladajú účelne.

Cyklistický vlek

Skutočnou špecialitou na záver je cyklistický vlek v Nórsku. Má 130 metrov a vedie jednou veľmi strmou ulicou v meste Trondheim. Na rozdiel od lyžiarskeho vleku nemá závesné kotvy, ale na zemi sa pohybujúce sa stúpačky. Je nielen praktický, ale stal sa tam aj miestnou atrakciou a veľmi zvýšil popularitu dopravy na bicykli. Pri troche šikovnosti ho využívajú i chodci a mamičky s kočíkom. Bude raz viesť vlek i na Rozkvet?
Trondheim. Foto: www.Trampe.noTrondheim. Foto: www.Trampe.no