Do centra na bicykli konečne legálne
V centrálnej časti mesta teraz jednotne platí dopravný režim „pešia zóna s povoleným vjazdom cyklistov“. Čo to znamená? Územie prednostne určené pre pohyb pešo, popri tom sa tam však smie aj ohľaduplne jazdiť na bicykli. Postavenie chodca a cyklistu teda nie rovnaké – cyklista je tam, dá sa povedať, hosťom a nemôže si nárokovať voľný a rýchly prejazd. V pešej zóne sa skrátka chodec musí cítiť príjemne a bezpečne. Bez toho, aby sa musel rozhliadať, či niečo nejde. Pozor musí dávať cyklista. Priamo zo zákona je povinný dbať na zvýšenú ohľaduplnosť voči chodcom a nesmie ich ohroziť. Môže ísť najviac rýchlosťou 20 km/h a ak to situácia vyžaduje, musí zastať. Chodci sú naopak povinní umožniť cyklistom jazdu, nemôžu teda úplne blokovať priestor. Treba oceniť, že zóna je priam vzorovo označená – jednoducho a prehľadne, s medzinárodne zrozumiteľným symbolom bicykla a bez zbytočného vizuálneho balastu (napr. časové obmedzenie vjazdu 0–24h, ktoré sa dá vidieť v iných mestách).
Na niektorých miestach centrálnej mestskej zóny aj naďalej platí zákaz vjazdu a bicykel tam môžete len tlačiť. Ide o podchod pod hlavnou cestou, vyvýšený priestor pred obchodnými domami Tabat a Banco a krytý priechod medzi nimi. Dopravné značky „Zákaz vjazdu všetkým vozidlám“, ktoré tam sú, sa vzťahujú aj na cyklistov.
Dalšou zmenou je preznačenie cestičky pri Domanižanke na spoločnú cestičku peších a cyklistov. Postavenie chodcov a cyklistov je tu už vyrovnanejšie, ale aj tam musí cyklista jazdiť tak, aby neohrozil chodca. Občas, zrejme na základe nepríjemnej osobnej skúsenosti, zaznievajú hlasy, že cyklistov tam treba zakázať, lebo ohrozujú ostatných, že mamičky s kočíkmi chodia vedľa seba a zle sa obchádzajú, že psíčkari zavadzajú korčuliarom a korčuliari zase cyklistom… Nuž, nejde vyhradiť každému vlastný pruh ani uvažovať spôsobom „teraz tu idem ja a ostatní tu nemajú byť“. Pri dnešnej šírke cestičky tam lepšie riešenie jednoducho nie je (a plánovaná revitalizácia Domanižanky, ktorá by to mohla zlepšiť, sa už neplánuje).
Je na nás, cyklistoch, akú povesť si vytvoríme. Ak to bude obraz nebezpečného tvora, ktorý ohrozuje ostatných, ťažko sa potom presadzuje čokoľvek v prospech cyklistov. Keď chcem jazdiť rýchlo a dravo, musím na cestu alebo do terénu, nie medzi ľudí. Na freeridové hrátky je zase dobrý priestor vedľa fontány – asfalt, tráva a takmer žiadni ľudia. Vyskúšajte neviditeľný skatepark, ktorý tam bol navrhovaný. Pri Domanižanke je najdôležitejší pocit chodca, keď sa preženieš tesne vedľa, nemožno sa čudovať jeho proticyklistickým náladám, len ty vieš, že si to išiel s prehľadom. Centrálna mestská zóna by nemala vyvolávať dojem „cestnej komunikácie s premávkou chodcov a cyklistov“ ale skôr námestia, priestoru pre ľudské aktivity. Nakoniec, veď každý chodíme aj pešo a poznáme to z tej druhej strany.
Aký je z toho záver? Nedá sa umiestniť zákazové značky a očakávať, že cyklisti jednoducho zmiznú. Nebolo by to ani žiadúce, veď doprava na bicykli je hneď po tej pešej pre mesto najšetrnejšou. A ak sa vytvorí priestor a bezpečnejšie podmienky na súbežných cestách – napr. Lánskej a Partizánskej, časť cyklistov sa presunie tam a Domanižanka sa odbremení. Na uliciach však stále dostáva prednosť napríklad parkovanie automobilov pred pruhom pre cyklistov.
Treba podotknúť, že opísané nové značenie neprináša reálne zlepšenie toho, ako sa v meste jazdí a väčšina cyklistov si zmenu nevšimne, rovnako ako nevidela zákazové značky, ktoré tam boli predtým. Ide len o znovulegalizáciu toho, kadiaľ sa jazdilo vždy. Dôležitý krok, ale sám o sebe nestačí. Skutočný rozvoj cyklodopravy nie je možný bez vyčleného financovania v rozpočte mesta a tam bola na túto kapitolu vždy doteraz okrúhla nula. Ak si myslíte, že to nie je dobre, napíšte mailom pár slov, tým, ktorí majú zastupovať vaše záujmy. Rozpočet na ďalší rok sa tvorí práve teraz.
