Po chodníku sa nechodí vpravo

V istom meste sa dá vidieť pre našinca šokujúca vec. Križovatka, kde majú cyklisti zelenú zo všetkých smerov naraz. Zdalo by sa, že takýto nápad musí dopadnúť katastrofou, ľudia sa pozrážajú, niekoľkokrát denne bude sanitka odvážať zranených. Ako ukazuje nasledujúce video, opak je pravdou.

Neprekvapí, že toto mesto, Groningen, leží v Holandsku. Vďaka premyslenému režimu križovatky cyklisti neprichádzajú do kontaktu s motorovou dopravou – všesmerová bicyklová zelená je v samostatnej fáze, keď majú naopak všetky autá červenú. A ako je vidieť, aj pri holandskom objeme bicyklovej dopravy, rádovo vyššom než u nás, to funguje veľmi dobre. Ľudia sa na bicykloch vzájomne vyhnú, prepletú sa medzi sebou, pohľadom dohodnú, kto koho pustí. Na režim všesmerovej zelenej ich pred križovatkou upozorňuje špeciálna značka.

Pre automobilovú dopravu už toto riešenie tak dobre nefunguje (Káhira, Egypt):

Kým pustiť cyklistov do križovatky zo všetkých smerov naraz by u nás nik nedovolil, pešia doprava je vnímaná predsalen voľnejšie. Na kríženiach ulíc v pešej zóne sa nikto nesnaží montovať chodcom semafory, veď ľudia jednoducho prejdú „cez seba“. Popritom však zákon o cestnej premávke ukladá chodcom dve rovnako zbytočné povinnosti: na priechode pre chodcov chodiť vpravo (§ 53 odst. 1) a rovnako tak aj na chodníku (§ 52 odst. 1). Ustanovenia, ktoré sa v realite nedodržujú a nikto ich ani nevymáha, ale v zákone sa držia už viac než päťdesiat rokov (objavujú sa už v znení z roku 1960 a sú tam dodnes). Každý deň tak na Slovensku formálne vzniká milión dopravných priestupkov.

Tieto ustanovenia vychádzajú z nepochopenia pešej dopravy a chybného pohľadu na ňu ako na akúsi „premávku chodcov“, ktorú je nutné riadiť. Peší pohyb pritom určujú iné zákonitosti (okolie, spoločnosť iného človeka, kvalita povrchu, najkratšia trasa). Pešo sa chodí bez akýchkoľvek predpisov už od praveku a ľudia do seba nevrážajú ani tam, kde ich je skutočne veľa. To najlepšie ilustruje video z asi najvyťaženejšieho priechodu pre chodcov na svete (Tokyo, Japonsko), s ktorým sa tie slovenské nedajú porovnať.

Aj najmenšie súkromné lietadlo potrebuje pred štartom súhlas riadiacej veže. Podobné pravidlo pre cestnú premávku by bolo na smiech. Rovnako nedáva zmysel, aby na päť metrov širokej ceste bolo dovolené ísť na bicykli len jedným smerom – niečo, čo bolo zavedené pre automobilovú dopravu. A použitím „premávkovej optiky“ na chôdzu človeka zas vznikajú prehnané povinnosti pre pohyb pešo.

Ako pripomínajú tri videoukážky, každý spôsob dopravy sa správa inak a potrebuje trochu iné pravidlá. V zásade čím „ľahší“ spôsob dopravy, tým menej je potrebné ho organizovať.